Život Prešova
online
online
Vzdialená hviezda
28.03.2007 Celý región
V jednom okamihu sa môžu všetky nádeje, túžby a želania zosypať ako domček z kariet. Prečo práve ja? Kde som urobila chybu. Určite je to iba zlý sen. Ráno sa prebudím a Ivan mi donesie do postele voňavú kávu, ...Predsa by ma neopustil. Veď za mnou behal už od puberty, písal pre mňa básničky. Chcel so mnou ticho sedieť na lavičke v parku, ale ja som túžila žiť naplno. Unikalo mi toľko vzrušujúcich vecí: večierky, diskotéky, výlety s kopou kamarátov. Ivan bol však vytrvalý. Nežiarlil, chápal ma. Na žúroch mojich kamarátov sa nudil. Kým ja som sa zabávala, on mlčky čakal. Bol vždy v zálohe, dochvíľny a spoľahlivý. Bolo to krásne cítiť, ako po mne túži a vedieť, že ho mám v hrsti. Keď sa už z lásky ku mne začal prebúdzať a pomaly sa odpútavať, hodila som udičku. Väčšinou zabral romantický víkend na chate a moja sebaistota ešte vzrástla. Bol to môj priateľ a občas i milenec...
Po maturite som si zohnala výborné miesto. Vzali ma do cestovnej kancelárie a svet mi zrazu ležal pri nohách. Od mája do októbra som vtedy pracovala pri mori v Taliansku. Ivan vtom čase študoval matematiku a fyziku. A posielal mi nežné esemesky a e-maily do Talianska. Na dovolenku prišiel za mnou. Priznám sa, že som sa na neho tešila viac ako inokedy. Začínala som mať dosť tých opálených svalovcov bez kúska romantiky a fantázie, ktorí išli rovno na vec. Do hotela však nevstúpil nesmelý študentík, ktorého som poznala. Z Ivana vyžarovala radosť a sebavedomie. Po nežnom a vášnivom privítaní ma ani nepustil k slovu: „Danka, vráť sa so mnou domov. ” Otvoril kufrík a nadšene ukazoval návrhy svojej práce. „Rozbieham propagačnú firmu – reklama, bilboardy, slogany... Školu robím diaľkovo a veľmi potrebujem vedľa seba niekoho, ako si ty. Niekoho s fantáziou. Pomôž mi. Vezmeme sa a založíme si spolu firmu. ”
Prečo nie, povedala som si. Talianskeho pobrežia mám už dosť, dokončím sezónu a končím. Na letisku bozk na rozlúčku a sľub, že koncom septembra som doma. S jeseňou však prišla ponuka robiť turistického sprievodcu v Ríme. V pracovnom víre som si nevšimla, že Ivanove e-maily a s nimi čarovne poetické slovíčka sú čoraz zriedkavejšie. Keď som si to uvedomila, povedala som si: „Chápem ho, má veľa práce, rovnako ako ja. Hlavne, že je stále na svojom mieste. Moja opora a prístav, kam sa môžem kedykoľvek vrátiť. ” Po Ríme ma však zlákal ešte Neapol, ten si predsa nenechám ujsť! No zasiahla ruka osudu. V novembri sa majiteľ cestovky vytratil ako para nad hrncom. S peniazmi klientov i našimi platmi. Fakt nič príjemné. Keď sa mi podarilo konečne dostať s turistami späť domov, pomyslela som si: „To je znamenie! Mám sa vrátiť a konečne sa usadiť. Pripravím Ivanovi prekvapenie! ”
Doma som najskôr zašla na kozmetiku aku kaderníčke. Teraz mi naozaj záležalo na tom, aby som sa Ivanovi páčila. Zavolala som do jeho firmy: „Prosím, dajte mi k telefónu Ivana, ” vychrlila som nedočkavo. „Nehnevajte sa, ale šéf má práve poradu, zavolajte asi o hodinku, ” odpovedal mi strohý cudzí hlas a telefón ostal hluchý. Znova som vykrútila číslo a snažila sa tú nepríjemnú osobu prehovoriť, aby ma spojila, ale neúspešne. „Čo to tam ten Ivan má za ľudí? Už aby som to vzala do svojich rúk. Keby len vedeli, že som jeho Danka, že sa poznáme už zo školy a že sa budeme brať! Keby len Ivan tušil, že som tu a nechcú ma s ním spojiť, určite by sekretárke poriadne vyčistil žalúdok. ”
Vzala som si taxík a o štvrť hodiny som bola v Ivanovej agentúre. „Prepáčte, ale dovnútra nemôžete. Manžel má práve rokovanie. ” „Nevadí, jeho rušiť nebudem, ja som prišla za Ivanom, ” odpovedala som malej blondínke, ktorá mi zahatala cestu. „Veď vám hovorím, že tam má práve návštevu, ” zopakovala mi. Zatmelo sa mi pred očami a zalapala som po vzduchu. To sa mi hádam len zdá! Asi som dobre nepočula. Drobná blondínka mi naliala kávu a usmiala sa. „Aha, vy ste Dana z Talianska. Ivan mi o vás rozprával. ”
Zrazu sa otvorili dvere a vychádzal on. Viditeľne zaskočený a prekvapený, ale celkom inak, než som si ešte ráno plánovala. „Vieš, Danka, bola si pre mňa taká vzdialená a nedosiahnuteľná hviezda. Myslel som si, že o mňa vlastne ani nestojíš. Celé roky si sa so mnou len tak hrala, ale ja som ťa chcel a potreboval tu, vedľa seba. Stratil som už nádej, že sa vôbec ešte vrátiš. ”
Moderná žena september 2006
Autor: Dana
Po maturite som si zohnala výborné miesto. Vzali ma do cestovnej kancelárie a svet mi zrazu ležal pri nohách. Od mája do októbra som vtedy pracovala pri mori v Taliansku. Ivan vtom čase študoval matematiku a fyziku. A posielal mi nežné esemesky a e-maily do Talianska. Na dovolenku prišiel za mnou. Priznám sa, že som sa na neho tešila viac ako inokedy. Začínala som mať dosť tých opálených svalovcov bez kúska romantiky a fantázie, ktorí išli rovno na vec. Do hotela však nevstúpil nesmelý študentík, ktorého som poznala. Z Ivana vyžarovala radosť a sebavedomie. Po nežnom a vášnivom privítaní ma ani nepustil k slovu: „Danka, vráť sa so mnou domov. ” Otvoril kufrík a nadšene ukazoval návrhy svojej práce. „Rozbieham propagačnú firmu – reklama, bilboardy, slogany... Školu robím diaľkovo a veľmi potrebujem vedľa seba niekoho, ako si ty. Niekoho s fantáziou. Pomôž mi. Vezmeme sa a založíme si spolu firmu. ”
Prečo nie, povedala som si. Talianskeho pobrežia mám už dosť, dokončím sezónu a končím. Na letisku bozk na rozlúčku a sľub, že koncom septembra som doma. S jeseňou však prišla ponuka robiť turistického sprievodcu v Ríme. V pracovnom víre som si nevšimla, že Ivanove e-maily a s nimi čarovne poetické slovíčka sú čoraz zriedkavejšie. Keď som si to uvedomila, povedala som si: „Chápem ho, má veľa práce, rovnako ako ja. Hlavne, že je stále na svojom mieste. Moja opora a prístav, kam sa môžem kedykoľvek vrátiť. ” Po Ríme ma však zlákal ešte Neapol, ten si predsa nenechám ujsť! No zasiahla ruka osudu. V novembri sa majiteľ cestovky vytratil ako para nad hrncom. S peniazmi klientov i našimi platmi. Fakt nič príjemné. Keď sa mi podarilo konečne dostať s turistami späť domov, pomyslela som si: „To je znamenie! Mám sa vrátiť a konečne sa usadiť. Pripravím Ivanovi prekvapenie! ”
Doma som najskôr zašla na kozmetiku aku kaderníčke. Teraz mi naozaj záležalo na tom, aby som sa Ivanovi páčila. Zavolala som do jeho firmy: „Prosím, dajte mi k telefónu Ivana, ” vychrlila som nedočkavo. „Nehnevajte sa, ale šéf má práve poradu, zavolajte asi o hodinku, ” odpovedal mi strohý cudzí hlas a telefón ostal hluchý. Znova som vykrútila číslo a snažila sa tú nepríjemnú osobu prehovoriť, aby ma spojila, ale neúspešne. „Čo to tam ten Ivan má za ľudí? Už aby som to vzala do svojich rúk. Keby len vedeli, že som jeho Danka, že sa poznáme už zo školy a že sa budeme brať! Keby len Ivan tušil, že som tu a nechcú ma s ním spojiť, určite by sekretárke poriadne vyčistil žalúdok. ”
Vzala som si taxík a o štvrť hodiny som bola v Ivanovej agentúre. „Prepáčte, ale dovnútra nemôžete. Manžel má práve rokovanie. ” „Nevadí, jeho rušiť nebudem, ja som prišla za Ivanom, ” odpovedala som malej blondínke, ktorá mi zahatala cestu. „Veď vám hovorím, že tam má práve návštevu, ” zopakovala mi. Zatmelo sa mi pred očami a zalapala som po vzduchu. To sa mi hádam len zdá! Asi som dobre nepočula. Drobná blondínka mi naliala kávu a usmiala sa. „Aha, vy ste Dana z Talianska. Ivan mi o vás rozprával. ”
Zrazu sa otvorili dvere a vychádzal on. Viditeľne zaskočený a prekvapený, ale celkom inak, než som si ešte ráno plánovala. „Vieš, Danka, bola si pre mňa taká vzdialená a nedosiahnuteľná hviezda. Myslel som si, že o mňa vlastne ani nestojíš. Celé roky si sa so mnou len tak hrala, ale ja som ťa chcel a potreboval tu, vedľa seba. Stratil som už nádej, že sa vôbec ešte vrátiš. ”
Moderná žena september 2006
Autor: Dana
0
www.ZIVOTPO.sk
